Na obrázok sa pozerá ako na zoskupenie objektov alebo ich častí, ktoré sa dajú popísať pomocou matematických vzorcov a funkcií. Tieto objekty majú svoje vlastnosti napr. – polohu obrázku, veľkosť, farbu, priehľadnosť povrchu, lesklosť povrchu a pod. Tieto vlastnosti sú vstupnými parametrami (vektormi) matematických vzorcov a funkcií, pomocou ktorých sa objekty opíšu (vykreslia). Vstupné rozlíšenie je dané len zložitosťou a drtailnosťou matematického opisu, výstupné rozlíšenie nie je tak závislé na vstupnom rozlíšení, ako je tomu u rastrovej grafiky. Príkladom sú formáty CDR (CorelDraw), ZMF (Zoner Callisto), DXF (AutoCAD).
Program AutoCAD na spracovanie vektorovej grafiky
Rozdiel medzi vektorovou a rastrovou grafikou:
Na obrázku nižšie vidíme hlavný rozdiel medzi vektorovou a rastrovou grafikou. Ak niekoľkonásobne zväčšíme rastrový obrázok tak je ,,kockatý,, čo je dané tým že je tvorený z malých bodov. Pri zväčšení vektorového obrázka zistíme že je stále taký istý, čo je dané tým že je definovaný matematickými funkciami.
Rozdiel medzi vektorovou a rastrovou grafikou pri niekoľkonásobnom zväčšení.
Vľavo rastrový obrázok, vpravo vektorový obrázok definovaný prostredníctvom matematických funkcií.